Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Putovanie do Mariazellu

 

V sobotu 9. júla 2011 v skorých ranných hodinách o 5,15 hod. sme autobusom išli na tradičnú púť dychovky Šintavanky do Rakúskeho Mariazellu. Naposledy bola Šintavanka v Mariazelli pred 20 rokmi. Starší obyvatelia Šintavy spomínali, že sa do Mariazellu putuje už z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie, vtedy sa tam putovalo peši a s jedným vozom, a cesta trvala aj týždeň. Náš autobus prišiel do Mariazellu o 9,15 hodine po prekonaní 17 zákrut, ktoré viedli údoliami štajerských hôr. Mariazell, najvýznamnejšie pútnické miesto Rakúska, urobilo na nás dobrý dojem, svojou čistotou a upravenými ulicami a námestím. Za sprievodu dychovej hudby Šintavanky sme putovali ulicami Mariazellu k bazilike. Putovanie do Mariazellu Pred nami sa na kopci ukázala bazilika v plnej nádhere. Videli sme tri veže baziliky, stredná veža vysoká 90 metrov je postavená gotickom štýle a dve po stranách sú o 30 metrov nižšie postavené v barokovom štýle. V goticko - barokovej bazilike sa nachádza kaplnka so sochou Panny Márie, nazývanou tiež Veľká Matka Rakúska (Magna Mater Austriae). Zmienky o kostole a zázračnej soške pochádzajú z r. 1157. Obzvlášť zaujímavý je strieborný hlavný oltár so soškou Panny Márie, ktorý dala vyhotoviť cisárovná Mária Terézia. Podľa legendy o vzniku pútnického miesta Mariazell poslal v roku 1157 opát Otker z benediktínskeho kláštora St. Lambrechta mnícha menom Magnus do tohto regiónu, ktorý bol vtedy vo vlastníctve kláštora. Mních mal za úlohu poskytnúť duchovnú starostlivosť a podporu tunajším ľuďom. Opát mu povolil, aby si mohol na dlhú cestu vziať so sebou neveľkú, iba 48 cm vysokú sošku Panny Márie vyrezanú z lipového dreva. Večer 21. decembra mu však takmer pred cieľom spadla do cesty obrovská skala, ktorá mu nedovoľovala pokračovať v jeho púti, a tak sa Magnus so svojou modlitbou obrátil o pomoc na Božiu Matku. Zrazu sa skala rozštiepila a mních tak mohol pokračovať ďalej. Po príchode do cieľa Magnus postavil sochu na peň, nad ktorým postavil prístrešok, ktorý slúžil ako kaplnka a zároveň aj jeho príbytok. Po „Márii v cele", ktorá sa čoskoro stala centrom duchovného života a onedlho aj cieľom pútnikov, je pomenované aj samotné mestečko Mariazell. Za bazilikou sa nachádza kaplnka sv. Michala, kde sme sa zúčastnili na sv. omše s pútnikmi zo slovenského Veľkého Lapášu. Niektorí naši pútnici sa zúčastnili sv. omše v bazilike s rakúskymi pútnikmi z mestečka Straden. Putovanie do Mariazellu Poobede o 13,00 hodine sme putovali krížovou cestou, ktorá je nad kopcom nad bazilikou a je z nej nádherný výhľad na celú Baziliku a aj mestečko Mariazell. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili pri ľadovcovom alpskom jazere Erlaubsee. Štajerské hory nás vyprevádzali príjemným letným dažďom až po sv. Ipolit. Zo sv. Ipolitu sme sa diaľnicou a cez rakúske hlavné mesto Viedeň vrátili na Slovensko. Na Slovensku sme cez hlavné mesto Slovenska Bratislavu a po diaľnici v nočným hodinách o 22,30 hod. vrátili do Šintavy. Domov sme si okrem duchovnej obnovy priniesli aj prekrásne zážitky z našej púte do Mariazellu. V mene všetkých pútnikov ďakujem dychovke Šintavanke a pani Janke Tóthovej za organizáciu tejto púte.