#

Navigácia

Výber jazyka

  • sk
  • en
Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História košikárstva v Šintave

 

Pletenie košíkov patrilo medzi najstaršie činnosti ľudí. Prístupnosť materiálu (vŕbových prútov), ako aj technológia blízka tkaniu spôsobila, že pletením košov sa zaoberali nielen odborníci, ale aj celé rodiny v dolnej časti obce Šintava. Títo remeselníci vedeli robiť Košikárikoše zo zeleného a bieleho prútia, demižóny, prútený nábytok a rôzne prútené doplnky.

 

Orezávanie prútov potrebných na pletenie košov sa spájalo s mesiacom marec, keď v stromoch začala prúdiť miazga spôsobujúca pružnosť prútov. Všetky výrobky od košikárov boli spletané z prútia, tzv. ťahanou technikou, alebo oblúkovým ohýbaním prútia. Najčastejšie sa používalo prútie, ktoré rástlo v okolí Váhu v Porondách. O toto prútie sa starali a čistili ho košikári.

Medzi najstaršiu generáciu košikárov v našej obci patrili: Koloman Fándly, Štefan Serenčéš, Gustáv Serenčéš, Berci Baláž, Karol Daniš, Karol Šuhaj, František Ťažký, Ladislav Belička, Ján Bihári, Silvester Fandel, Mária Vohláriková, Ján Hanakovič, Rudolf Dudon, Anton Koričanský a Michal Molnár. Niektorí z týchto košikárov sa stali priekupníkmi a chodili predávať koše po dedinách, a tak si zarábali na živobytie.

Hlavný rozkvet košikárstva bol po 2. svetovej vojne, kedy sa košikári začlenili do výrobných družstiev. Zakladateľom Košikárskeho družstva v Seredi v roku 1946 bol p. Palkovič. Pre košikárske družstvo pracovali košikári: Terézia Borzová, Zuzana Molnárová, Michal Oravec, Anna Mikulková, Mária Drábiková, Mária Diškancová, Mária Cesnaková, Jana Hanáková, Helena Hanáková, Helena Opátová, Melánia Šáriková, Mária Javorová, Milan Polák, Jozef Fandel, Bohuš Javor, Ján Polaček, Michal Molnár, Ilona Balážová, Jolana Janglová, Matilda Serenčéšová, Ján Lunák a Hermína Fandelová. Niektorí z týchto košikárov sa vyučili v Morkoviciach na Morave v Majstrovskej košikárskej škole, ktorá vznikla v roku 1931.

 

KošikáriObčania našej obce i celé rodiny našli v košikárskom družstve prácu. Väčšinou sa robilo doma a výrobky sa vozili do košikárskeho družstva. Pre Ľudovú umeleckú tvorbu v Bratislave plietli z lúpaného prútia, ktoré sa používalo na výrobu košov na bielizeň, nákupných košov, nábytku, podnosov, košíkov na príbory. K nim patrili Anton Vaško, ktorý pracoval ako návrhár prútených výrobkov, Alžbeta Fogelová, Gizela Urbanová a Barbora Suhajová. Výrobky z prútia, ktoré uplietli ich šikovné ruky, vyvolávali obdiv a nadšenie nielen u domácich, ale aj zahraničných obdivovateľov.

Významným z hľadiska života obce, z dôvodu riešenia problémov miestnej zamestnanosti, ale aj z hľadiska tvorby finančných zdrojov pre obec, bolo zriadenie Drobnej prevádzkarne pri MNV Šintava v 1. polovici 60-tych rokov. Prevádzkareň sa od počiatkov svojej činnosti zameriavala na poskytovanie širokého sortimentu služieb obyvateľom. Sortiment ponúkaných prác bol bohatý: košikárstvo, kamenárstvo, betonárske práce, natieranie a maľovanie, doprava, príprava palivového dreva a práce opráv a údržby. Všetci, ktorí tu pracovali sa zaslúžili o zveľadenie našej obce. Na oddych a rekreáciu mohli využívať dve rekreačné chaty na Duchonke. Košikári, ktorí tu pracovali boli: Štefánia Balážová, Jolana Dvorská, Jolana Beličková, Marta Vohláriková, Ladislava Tkáčová, Hedviga Hanáková, Irena Heráková, Mária Kochanová, Jozef Kochan, Michal Torma, Ján Oravec, Štefan Mikulka, Kristína Mikulková a Ján Šuhaj.

V tomto období sa používalo šľachtené zelené prútie na výrobu rôznych druhov a veľkostí košov a ďalších výrobkov určených pre poľnohospodárske účely (koše na zemiaky, sypacie koše, rybárske a kvetinové koše, koše na demižóny, a pod.). Na folklórne slávnosti v Strážnici sa vyrábali kulisy pódia. Najväčším odberateľom bol Žatec v Čechách, pre ktorý sa vyrábali koše na chmeľ. Košikári boli veľmi pracovití a každú jeseň chodili do prútnikov rezať prútie, neskoršie ho začali dovážať z Moravy. V 70-tych rokoch dochádza k zániku vyrábania výrobkov z prútia, keďže sa do popredia dostali plasty.

 

KošikáriMedzi posledných košikárov v obci Šintava patril Milan Hanák, ktorý našiel záľubu v tomto remesle. Bol samouk, ktorý sa naučil pliesť koše zo zeleného a bieleho prútia, a neskôr, keď sa v technike zdokonalil, plietol prútený nábytok. Spolupracoval so ZUŠ v Galante, kde každoročne na „Dni otvorených dverí“ predviedol deťom ukážku z tvorby. Napríklad ako sa opracováva prútie a pletú sa z neho košíky. Jeho výrobky slúžili a dodnes slúžia ako rekvizity vo filmoch a robia radosť nielen ľudom v našej obci, ale tiež na Slovensku a v zahraničí.

Košikárskemu remeslu sa vyučil aj náš rodák Jozef Gážik. Teraz na dôchodku sa naplno venuje pleteniu košíkov a iných výrobkov z prútia. O jeho výrobky má záujem široké okolie Lednických Rovní, kde býva.

Poslednou aktívnou košikárkou, ktorá pamätá históriu košikárstva v Šintave a naďalej si uchováva v srdci lásku ku košikárskemu remeslu, je Marta Vohláriková. V súčasnosti upletie košík už len pre svoju radosť, radosť rodiny a známych. Pracovala pre prevádzku pri MNV, ale dnes už oddychuje na dôchodku. Košikárstvu sa priučila v Šintave. Želanie poslednej košikárky v obci je, aby sa remeslo uchovalo a aby aj mladšia generácia prejavila záujem naučiť sa pliesť košíky.


Marta Vohláriková, Ing. Lenka Hanáková

fotografie k článku si môžete pozrieť tu