V roku 1958 prestúpil na Katedru infekčných chorôb zvierat, kde sa venuje riešeniu výskumnej úlohy - diagnostike tuberkulózy hovädzieho dobytka. V tejto oblasti dosiahol celý rad úspešných výsledkov. Patril medzi popredných pracovníkov v boji proti tuberkulóze zvierat v rokoch 1958 až do obchodu do dôchodku v roku 1989. Bol členom rôznych odborných organizácii doma i v zahraničí. Venoval sa aj publikačnej činnosti, ktorá je pomerne pestrá. Vydal niekoľko kníh, odborných článkov, skrípt s problematikou boja proti tuberkulóze hovädzieho dobytka, ošípaných a bažantov. Ako aktívny športovec vydal knihu o základoch športového jazdenia na koni.