Stalo sa - Na tohtoročnom festivale duchov a strašidiel v Bojniciach hlavnou hrdinkou bola „kráľovná čarodejníc“ alebo „šintavská bosorka“, Anna Rosina Listhiusová – grófka Thurzová, ktorá sa neslávne zapísala do dejín Šintavského hradu.

Na tohtoročnom festivale duchov a strašidiel v Bojniciach hlavnou hrdinkou bola „kráľovná čarodejníc“ alebo „šintavská bosorka“, Anna Rosina Listhiusová – grófka Thurzová, ktorá sa neslávne zapísala do dejín Šintavského hradu. Jej životný príbeh zaujímavo spracovala Mgr. Art. Monika Gerbocová – režisérka projektu. Občania Šintavy mali možnosť pozrieť si tento projekt vďaka obecnému úradu, ktorý zorganizoval autobusový zájazd do Bojníc.
Tu je príbeh s názvom „Kruté vtáča“
Bojnický hrad patril Thurzovcom od roku 1527 až do r. 1636. Tu sa Alexejovi Thurzovi narodil 24.07.1576 syn Stanislav.

Stanislav Thurzo bol vzdelaný a rozhľadený muž. Študoval v nemeckom Augsburgu a na chýrnych univerzitách v Padove, Benátkach a Ríme. Ovládal viacero jazykov - maďarský, nemecký, latinský, slovenský a český. Po otcovej smrti (1594) prerušil štúdiá a prevzal správu rozsiahlych majetkov. Na prelome rokov 1595-96 sa ujal šintavského panstva. Okrem spravovania rozsiahleho panstva a udržiavania jeho centra – vojenskej pevnosti, patrilo k povinnostiam mladého šľachtica správne sa oženiť. S radou o pomoc pri výbere manželky sa obrátil na svojho strýka, uhorského palatína Juraja Thurza. Ten v liste zo 6. februára 1598 vyjadril svoje názory na možné kandidátky sobáša. Na základe jeho odporúčaní týkajúcich sa urodzenosti, spôsobov a zvykov mu radí, „aby v tejto veci počúval vnuknutie Boha, ale aby aj bedlivo pamätal zadovážiť si všetky možné informácie a aby sa oženil nielen očami, duchom, ale aj uchom.“ Gróf Stanislav Thurzo ešte v tom istom roku sa oženil s  Annou Rozinou Listhiusovou. Narodila sa v r. 1583  barónovi Jánovi Listhiusovi zo Sedmohradska a jej matka Anna Nauhausová z Kopčian na Záhorí bola neterou ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, vplyvnej a významnej osobnosti v uhorskom kráľovstve.
Hlavným sídlom manželov sa stal Šintavský hrad a tu sa im postupne narodili synovia Stanislav, Adam, Michal a dcéra Eva. Podľa iného zdroja (Tony Thorne) mali až sedem detí. Zomrel 25.04.1625 v Piešťanoch. Pochovaný je v Levoči. Ešte v tom istom roku sa grófka Thurzová vydala za Juraja Pogrányiho, ktorý zomrel r. 1629. 

Po smrti manžela Stanislava nasledujúcich 12 rokov žila na Śintavskom hrade podivným spôsobom, ktorý vzbudzoval v celom okolí hrôzu a zdesenie. Vyznačovala sa krutosťou a v záchvatoch sadistickej vášne sa dopúšťala zločinov na svojom služobníctve a poddaných. Na dvore šintavského hradu zhromaždila podivných ľudí, ktorých okolie nazývalo čarodejníkmi a ju „kráľovnou čarodejníc“, alebo „šintavskou bosorkou“. Podobne ako Alžbeta Báthoryová zanechala po sebe mnoho obetí. Na rozdiel od nej si nevyberala obete podľa pohlavia. Zabíjala nielen mladé ženy, ale i deti, mužov a staré ženy. Svoje obete vlastnoručne týrala v pivnici hradu, kde mala mučiareň. Kým jej obete, ktoré zomreli boli obyčajní poddaní nemalo to nijaké následky, no posledná obeť zemianka Magdaléna Szolosiová - jej slúžka, mala šľachtickú krv, preto palatín Mikuláš Esterházy 29. júna 1637 nariadil vyšetrovanie proti nej. Pri vyšetrovaní výpovedí približne 80 svedkov boli jej dokázané viaceré násilnosti a vraždy 12 ľudí. Dvoch mužov, desať žien – dievčat a detí zo Šintavy, Serede a širokého okolia. Najvyšší dvorský súd ju odsúdil na stratu cti, hlavy a majetkov. Poprava sa však neuskutočnila, pretože 27.03.1638 dostala milosť od panovníka Ferdinanda III. Ani jedno s jej detí nezanechalo potomstvo, nimi vymrel Thurzovský rod, ktorý vlastnil šintavské panstvo nepretržite od r. 1523. Po Thurzovcoch hrad i panstvo prevzal palatín Mikuláš Esterházy rodák z Galanty.
Anna Rosina Listhiusová, grófka Thurzová, opovrhovaná širokým okolím dožila svoj život v izolácii na Śintavskom hrade pod kuratelou Mikuláša Esterházyho. Zomrela v zabudnutí r. 1643.