Obec Šintava leží zastavanou plochou na ľavom brehu rieky Váh, v severnej časti okresu Galanta, vo vyššom územnom celku (VÚC) Trnava. Katastrálnymi hranicami susedí s mestom Sereď a obcami Vinohrady nad Váhom, Pusté Sady, Pata, Šoporňa, Váhovce a Dolná Streda. Katastrálne územie má rozlohu 1279 ha.
Prvý písomný záznam o Šintave je z roku 1042. Druhá písomná správa z roku 1074. Ďalšia správa je z roku 1177. Podľa nej uhorský kráľ Belo III. závetom potvrdil časť majetkov v prospech Zemereho, komesa zo Šintavy. Z prameňov vyplýva, že šintavským hradným komesom bol už v roku 1173. K šintavskému kráľovskému pohraničnému hradu patrili aj okolité oblasti napr. Šoporňa, Pata, Vozokany, Abrahám, Križovany, Šúrovce, ale aj pozemky vo vzdialenejších lokalitách. Z donačnej listiny kráľa Bela IV. z roku 1241 sa dozvedáme, že Šintavský hrad mal majetky aj v Bratislavskej župe.
Šintavský hrad sa spomína aj v donačnej listine premonštranského kláštora v Turci z roku 1252, ktorou kráľ Belo IV. daroval kláštoru dve tretiny z každého mýta na Váhu, a to "od hradu Šintava až po močariská, do ktorých Váh padá". V listine je zároveň aj informácia o prekladisku dreva z pltí a nový drevený most cez Váh pri šintavskom brode.
